Clementine po smrti Emme zanechala niekoľko denníkov v odtieňoch modrej, ktoré počas svojho života zapísala a my ich spolu s ňou čítame. Skoro celý príbeh je písaný v retrospektíve, ktorá je nakreslená v čiernobielych odtieňoch a jediné farebné veci sú práve tie modré. My sa tak dozvedáme, aké to je mať rád niekoho, kto je rovnakého pohlavia, zápasiť s tým, no aj byť kvôli tomu šikanovaný nielen zo strany spolužiakov, ale aj rodičov.

Všetko sa začalo tým, keď Clementine zobral Valentin, jej najlepší kamarát, do gay klubu, kde zahliadla modrovlasú dievčinu, ktorú už raz videla na ulici, keď mala ísť na rande s Tomasom, lebo ju k tomu kamarátky v podstate donútili. Vzťah sa nakoniec rozpadne po šiestich mesiacoch, keď Thomas začína chcieť niečo viac a hlavná hrdinka si začína uvedomovať skutočnosť, že ju opačné pohlavie nepriťahuje. Po čase sa Clementine začína stretávať s Emmou, vyššie spomenutým dievčaťom, ktorému však vyhovuje len priateľstvo s výhodami a nie je ochotné rozísť sa so svojou priateľkou a tak sa príbeh čoraz viac zamotáva.

zdroj obrázku: Twitter

Táto knižka by sa dala rozdeliť do troch častí:
1. Toto je tak zlé, že neviem, či to vôbec čítať ďalej #poďmesaľutovať
2. Presladené, ale v pohode
3. Motivačná literatúra #dokážemvšetkosamanepotrebujemnikoho

Aj keď sa našlo zo desať básničiek, alebo skôr ich myšlienok, ktoré sa mi páčili, zopár ku ktorým som mala neutrálny názor a bola som v pohode s čítaním ich, no prvá kapitola the princess bola jedna veľká pohroma. Akože je pekné, že sa chce autorka podeliť so svojím životným príbehom a píše o tom, čo strašné v živote prežila, ale nie takto... naozaj. A ešte jedna vec, keď som zbežne pozerala recenzie na Good reads, čo som zrejme mala spraviť pred tým, než som si knižku objednala našla som jednu vetu s ktorou sa naozaj nedalo nesúhlasiť, väčšina tejto knihy, bola totiž oenterovaná sebaľútosť.

Vie mi niekto vysvetliť, kde konkrétne môžem napríklad v tomto texte nájsť tú sľúbenú poéziu? A prečo niekto ničí knižky takýmto strašným spôsobom? Ešte k tomu tie najobľúbenejšie?

she begins
tearing
the pages

from the spines
of her favorite
books

& frantically
stuffs wads of words
into her mouth,

praying it's true
that you become
what you eat

Celý príbeh pôsobí dosť pochmúrne a je z neho cítiť, aký je hlavný hrdina nešťastný, okrem tohto som asi z knižky nič iné nevyzistila. Fajn nápad je určite to, že je knižka (takmer) bez slov, no aby nápad fungoval, čitatelia by mu mali porozumieť, inak to tak nejak stráca význam a jedná sa len o obrázky v knižnej väzbe. Inak ešte si musím trochu rýpnuť, ako sa dá pomýliť autorové meno? Jednoducho keď je preklep vo vnútri knihy, je to aspoň trochu akceptovatelné, aj keď by sa to nemalo stať, vzhľadom na to, že ju čítalo niekoľko ľudí pred tým, ako bola poslaná do tlače, no toto je sila.

*1,5

Ako už názov napovedá, jedná sa o básne o láske, no mimo toho aj o živote. Nie sú však len tak obyčajné, sú dopĺňané čiernobielymi fotografiami, niektoré sú písané bielym písmom na čiernej stránke, caps lockom, či dokonca ručne. Dokopy to tvorí akýsi jedinečný súlad a tak je knižka pastvou pre oči nie len kvôli vzhľadu, ale aj kvôli textu, ktorý sa v nej nachádza. Keď ma nejaká báseň oslovila, alebo sa mi z nej zapáčila nejaká myšlienka, dala som si na stranu, na ktorej sa nachádzala lepiacu záložku, no a na konci ich tam bolo takmer tridsať.

“Her heart was wild
but I didn't want to catch it.
I wanted to
run with it
to set mine free.”



Táto knižka sa mi páčila viac než Milk and Honey, ktorá v rámci sveta modernej poézie zažila asi najväčší boom. Navyše sa k nej ten čiernobiely nádych jednoducho dokonale hodí. V poslednom čase mi však začína vadiť, že všetkým básniam, čo sa mi zatiaľ dostali do rúk chýba diverzita, čo sa lgbt komunity, ktorá sa do iných žánrov už pomaly ale isto dostáva, týka, no to nie je vyslovene "chybou" tejto knižky. Jednoducho som si to pri nej len uvedomila, no aj napriek tomuto faktu sa mi páčila a je to asi najlepšia knižka vrámci poézie, čo som čítala.

Aj keď je Lang Leav v zahraničí populárnou autorku, veľa z vás ju asi poznať nebude, jedine ak by ste si ju pamätali z minulej recenzie na knižku Love & Misadventure. Aj napriek tomu, že sa stala bestsellerom, na československej knižnej blogovej scéne sa nachádza skôr próza. Čítanie poézie však obľubujem asi zo všetkého najviac a tak vás vítam pri ďalšej recenzii na knihu básní.

J.K Rowling hádam predstavovať nemusím, stavím sa, že o nej čo to počuli aj muklovia, či nemágovia, rada by som vám však aspoň trochu predstavila Jacka Thorna a Johna Tiffanyho. Jack Thorne je scenárista a dramatik no a na druhú stranu John Tiffany divadelný režisér. Obaja pochádzajú z Anglicka a za svoju prácu už získali mnoho ocenení.


Stavím sa, že Vás určite zaujímalo ako to všetko bude ďalej. Myslím tým, čo sa stane s Harrym, Ronom, Hermionou, no aj s ďalšou generáciou. Aj keď sme "ôsmy" diel nedostali písaný v normálnej forme, predsa len sme sa dočkali. Niektorým to, že bol diel písaný ako divadelná hra nevyhovovalo a niektorým sa knižka vôbec nepáčila. Ja sa však nemám na čo sťažovať, divadelné hry, aj keď ich často nečítam obľubujem - je to jediný druh povinného čítania, ktorý dokážem zniesť a navyše si ho užívam aj keď sa jedná o dielo staré niekoľko storočí, čo zvyčajne nevyhľadávam. Ale vráťme sa k téme. Na knižke bolo super, že sa zase raz netočila len okolo Harryho, ako tie predošlé, no aj to, že sme spoznali nové postavy. Ďalšiou fajn vecou bolo cestovanie v čase, teda skôr jeho následky. Bolo zaujímavé vidieť, ako by sa svet zmenil, len kvôli jednému ľudskému životu. Viac vám z deju už prezrádzať nechcem, nechajte sa prekvapiť a strhnúť do deja tak ako ja.


Aj keď táto knižka nie je až taká obľúbená, ako tie ostatné, ja som si ju zamilovala. Čítala som síce len prvé dva diely Harryho Pottera, no musím povedať, že Prekliate dieťa sa mi páčilo zatiaľ najviac. A o Albusovi a Scorpiusovi ani nehovorím, už po pár stránkach som si ich zamilovala a jednoducho nešlo neshipovať ich (to zvláda len What Thomas Read) :D.

Stačí len chcieť... presne, ako hovorí názov knihy, lenže želania ktoré vyslovíte nahlas vždy nemusia byť také, ako si ich predstavujete, aj keď ste ich pôvodne chceli. Sociálna sieť NEED vám dá všetko po čom túžite, stačí len na oplátku splniť úlohu, ktorú vám zadá. Zo začiatku sú úlohy nevinné. Vašou jedinou úlohou je napríklad pozvať piatich kamarátov, aby sa tiež zaregistrovali, no zadania sú čoraz ťažšie, stupňujú sa. Čo sa však stane, ak sa to dostane do bodu, kedy môžete prísť o život? Na tejto knihe je krásne vidieť, aký môžu mať dopad na ľudí sociálne siete, no aj to, čo všetko sme ochotní urobiť pre to, aby sme získali nový mobil, či lístky na koncert.
Hlavná hrdinka Kaylee Dunhamová je však iná ako jej rovesníci. Má iné priority ako jej spolužiaci a keď sa jej NEED opýta, čo potrebuje do kolónky zadá ľadvinu pre jej brata DJa. Pre to, aby pomohla svojmu bratovi urobila hádam všetko. Snažila sa nájsť svojho otca, cez prestávky presviedčala spolužiakov aby sa dali testovať, či náhodou nie sú vhodný darcovia, až si celé mesto a dokonca aj jej mama začali myslieť, že to v hlave nemá v poriadku a tak sa ako jediná východisková situácia zdá poslať svoje želanie na sociálnu sieť o ktorej ešte pred pár dňami nemal nikto poňatia. Aj dobrý úmysel sa však môže zvrtnúť a na koniec nemusí byť ohrozený len život jej brata, ktorý nutne potrebuje transplantáciu.

Knižka by sa určite dala označiť za čítavú, značí o tom aj fakt, že som ju prečítala za jeden a pol dňa. Vytknúť by sa jej však dalo mnoho pohľadov a striedanie ich a er formy. Keď sú kapitoly z pohľadu hlavnej hrdinky písané v prvej osobe a tie zvyšné v tretej, občas to môže pôsobiť a aj pôsobí mätúco. Aj keby ste sa knižku nechystali čítať, všetci by sme si z nej mali zobrať ponaučenie: Nezájdime tak ďaleko, aby sme kvôli internetu, či našim túžbam ohrozili život niekoho iného. Aj keď si môžete povedať, že knižka je len výplod autorkinej fantázie, neznamená to, že sa niečo podobné nemôže prihodiť aj nám.

Skoro po roku sa tu opäť stretávame s trilógiou Insomnia. Po dlhom čakaní sa mi do rúk konečne dostalo vytúžené pokračovanie, ktoré nesklamalo, no to Vám asi stačiť nebude, však? Hneď na začiatok by som chcela poznamenať, že autorku, ako býva u mňa zvykom, bližšie predstavovať nejdem, opakovala by som sa, niečo o nej sa už nachádza na minulej recenzii a zvyšok sa nachádza na blogu autorky. Ja si teda myslím, že by sme sa rovno mohli pustiť do deja knihy.






Tentokrát sa nenachádzame len v upršanom Londýne, ale cestujeme po celom svete. Kvôli udalostiam, ktoré sa udiali na konci prvej knihy a Bartonovým novonadobudnutým schopnostiam už v Londýne Saru nič nedrží, práve naopak, musela ho opustiť aj kvôli jej zničenej kariére spisovateľky, ktorá sa zosypala ako domček z karát po jednej autogramiáde. Tu sa však problémy nekončia, práve naopak. S hlavnou hrdinkou nie je všetko v poriadku, odkedy bola v kaviarni, v ktorej len tak zaspali všetci ľudia a po krátkom čase sa zobudili a nebadali žiadne zmeny, začínajú sa s ňou diať divné veci a navyše sa stretne s jej biologickým otcom.

Zaujíma Vás viac, chcete vedieť, čo sa stane ak si insomnik (človek, ktorý nedokáže zaspať) zívne, ba dokonca zaspí?

Knižná séria Insomnia patrí a verím, že aj bude patriť k mojim najobľúbenejším. Malé plus, aj keď ho nepotrebuje, lebo knižku hodnotím na plný počet, získava preto, že je napísaná slovenskou autorkou. Knižka bola počas celého čítania pútavá a oceňujem (aj keď zároveň preklínam, lebo sa neviem dočkať pokračovania), že ku koncu bola čoraz napínavejšia a ako čitateľ som sa pri nej ani nestihla nudiť, práve naopak. Už v prvej časti sme sa dozvedeli, že insomniou to nekončí a je toho oveľa viac, no keď sa dozvedáme koľko toho je a kto za tým stojí, jednoducho nejde nežasnúť nad tým, ako to má autorka celé premyslené. A na záver hodnotenie, ktoré však už aj tak poznáte:

Nemáte to ako vedieť, lebo som článok o tom, aké knižky som dostala na Vianoce nepísala, no od autorky Nicoly Yoon sa už na mojej poličke jedna knižka s názvom The Sun is Also a Star nachádza, ešte som ju neprečítala, no chystám sa tak urobiť v najbližšej dobe, dnes sa však pozrieme na autorkin debut Everything, Everything o dievčati ktoré je alergické na všetko. Túto knižku som našla vďaka jej filmovému traileru, takže si do ruky vezmite popcorn a pokračujeme :)

"Maybe growing up means disappointing the people we love." 


Maddy má SCID, chorobu, ktorá jej nedovoľuje opúšťať dom, v ktorom je už zavretá osemnásť rokov. Má dobrý vzťah s mamou a tiež zdravotnou sestrou, Carlou, ktorá sa o ňu stará už odkedy bola malá. Aj napriek tomu, že sú to jediní ľudia, ktorých stretáva, nič jej nechýba, lebo nevie, čo všetko sa tam vonku nachádza, stačia jej knihy, ktorých prečítala už nespočetne veľa a ľudia z internetu, medzi ktorých sa časom pričlení aj jej novoprisťahovaný sused Olly. Textovanie a emailovanie však časom prestávajú stačiť, čo však môže urobiť dievča, ktoré nemôže opustiť sterilné priestory domu s filtrovaným vzduchom, bez toho, aby jej hrozilo vážne zdravotné riziko?

Knižku Everything, Everything som našla, ako som už spomínala na začiatku, vďaka jej filmovému traileru, no a ona si vďaka tomu našla cestu do môjho srdca. Okrem pútavého príbehu je doplnená peknými ilustráciami a vďaka tomu všetkému sa Vám stránky (až na ten koniec o ktorom stále netuším, čo si o ňom myslieť) pretáčajú samy, ja som ju prečítala približne za päť hodín čistého času a na to, že je v angličtine to hádam o niečom svedčí. Aj napriek tomu, čo som sa cez ten koniec tak nejak nevedela prebojovať a stále rozmýšľam či je vlastne dobrý alebo nie, knižku hodnotím na päť bodov.

O Petrovi Altofovi ste už čo to určite počuli v spojitosti s Youtube, kde vystupuje pod pseudonymom Expl0ited. Mnoho youtuberov v dnešnej dobe vydáva knihy, ktoré sú, povedzme si pravdu o ničom, respektíve o veciach, ktoré mňa ako čitateľa, ktorý sa nechystá natáčať, nijakým spôsobom nezaujali. Knižka Nie som básnik však istým spôsobom vytŕča z davu, Expl0 prišiel s niečím originálnym, čo tu ešte nebolo (teda bolo len nie od youtubera) a to, ako nám už názov napovedá, so zbierkou básní. Aký mám na ňu názor ja?

Aj napriek tomu, že som čítala zopár negatívnych recenzií, od knihy som dostala viac, než som čakala. Keď mala táto knižka vyjsť, s kamarátkou sme sa bavili o tom, že ak môže napísať knihu Expl0, zvládne to každý, no je to naozaj tak?

V knižke máme v podstate možnosť nahliadnuť do Petrovho súkromia a pozrieť sa na svet jeho očami. Nájdeme tu citovanie Bukowského, no aj básničku s názvom Romantický hrdina, kde sa Expl0 ako lyrický hrdina prirovnáva k divnému Jankovi.

Čo na tejto básnickej zbierke oceňujem je to, že básničky sa čítali rýchlo, boli pekné a nejedna zanechala úsmev na tvári, no a v neposlednom rade krásne ilustrácie Borisa Sirku. Nepáčilo sa mi však zalomenie textu pri niektorých básničkách. Povedzme si pravdu, text, kde sú jedno, či dve slová na jednom riadku sa dobre nečíta. 

Aj napriek tomu, že knižka bola nakoniec nad moje očakávania, ako som už písala vyššie, nie som si istá, či by bola vydaná "obyčajnému smrteľníkovi", ak by bola napísaná na rovnakej úrovni, je to však podľa môjho názoru doteraz najlepšia "youtuberská" kniha (a pokiaľ budú stále vychádzať ďalšie diely Já, JůTuber, asi ňou aj ostane).

Jiskra v popelu, alebo v slovenskom preklade Iskra v popole od autorky Saby Tahir je vyrozprávaná z pohľadu dvoch ľudí, ktorí by už zrejme ani nemohli byť viac odlišní, na jednu stranu Laia (asi do 3/4 príbehu som si myslela, že to je Laila), ktorá pochádza z národu Učencov, ktorý je už niekoľko storočí utláčaný Impériom a na tú druhú Elias, ktorého Impérium trénuje, aby sa stal Maskou - chladnokrvným vrahom.

zdroj obrázku: eviebookish